romanca

Je sobota večer a ja premýšľam nad tým čo sa stalo som nešťastná ale aj šťastná prečo asi? To sa dozviete v mojom príbehu tak čujte.

Volám sa Esmeralda všetko sa to začalo v mesiaci lásky-máj prišiel do našej triedy nový chalan menom Alexander bol veľmi pekný a príťažlivý a pochádzal vraj s Talianska a mal 16 rovnako ako ja ale keďže som bola také škaredé kačiatko triedy tak som hneď vedela že u neho nemám šancu. Nasledujúci deň v škole si zo mňa začali uťahovať ako vždy no niečo ma veľmi prekvapilo Alex sa ma zastal a bránil ma pred ostatnými veľmi ma zarazilo jeho chovanie dokonca sa ma aj opýtal či som v poriadku a odprevadil ma po škole až domov. A takto ubiehali dni, týždne až napokon prisal deň ktorý bol najkrajší v mojom živote pozval ma na rande kde mi povedal že ma miluje a chce zo mnou stráviť zbytok života a ja som samozrejme celá rozstrasená týmito slovami zostala nemá pobozkal ma a ja som sa nezmohla ani jedno slovíčko iba na odpoveď ANO potom som mu konečne povedala že som sa aj ja do neho zamilovala už pri prvom stretnutí tak sme spolu začali chodiť. Chodievali sme spolu do parku držali sme sa za ruky, maznali sa, bozkávali a hlavne sme boli veľmi šťastný aj napriek urážkam Alexovych spolužiakov .No toto šťastie však nemohlo trvať na veky stalo sa to najhoršie po polročnom našom chodení Alex ochorel. Bolo to pre nás obidvoch šok tak ako aj pre jeho rodinu dostal leukémiu. Veľmi som sa bála že už ho viac nikdy neuvidím tak som sním stavila každú minutú ,sekundu, hodinu môjho života. No v jeden deň neprišiel ani nezavolal tak som sa rozhodla že dnes pojem do školy no na druhej hodine my zazvonil mobil ,cítila som že sa niečo stalo tak som ho zdvihla aj napriek ucitelovmu upozorneniu ozvala som sa a Alexová matka mi povedala že sa jeho stav horšil a chce ma vidieť okamžité som vybehla z triedy a utekala za ním do nemocnice. Keď som už vkročila do jeho izby uvidela som ho tam bezvládne ležať, bol tam aj práve doktor ktorý oznámil, že mu už nieje pomoci a že mu zostáva necelý týždeň alebo už len tak dva až tri dni. Rozbehla som sa k nemu a objala ho. Bola som pri ňom celú noc a celý deň. No na ďalší deň som sa išla domov vyspať a o 23:30 mi povedala mama, že zomrel, ostala som v šoku, začala som si vyčítať prečo som nezostala pri ňom prečo som to dopustila. Mama ma nedokázala utíšiť, Napchala do mne tabletky aby som konečne zaspala. Ráno za mnou prišla jeho mama a dala mi list, ktorý mi napísal tesne pred smrťou. V tom liste stálo: "Slniečko moje, nesmieš plakať, lebo ak budeš neodpustím si, že som Ťa opustil. Vždy keď tri bude smutno spomeň si na mňa. Môj náramok nos stále zo sebou pretože mi Ťa bude pripomínať a nikdy na teba nezabudnem, veľmi ťa ľúbim. Tvoje slzy vždy keď spadnú na môj hrob mi Ťa pripomenú a moja láska ťa tak bude hriať každú nov či deň. Bola si moja prvá a aj posledná láska v mojom živote. Veľmi ti zato ďakujem! A ja som si povedala, že ty mi nemáš za čo ďakovať to skôr ja za tvoje slová, objatia, dotyky, pusy ĎAKUJEM ! Prežili sme šťastie ale i nešťastie. Zbohom, navždy zostaneš v mojom srdci.